Už keď sa niekto zaľúbi, tuší a tiež zakusuje, že láska je spojená s bolesťou. Niekedy – napríklad pri strate životného partnera, sa bolesť rozvinie do veľkých rozmerov. Istá mladá vdova to vyjadrila slovami: „Nikdy som si plne neuvedomovala, že manželstvá sa končia buď rozvodom alebo smrťou...“ Čím je láska hlbšia, tým je žiaľ pri strate väčší. Spisovateľ Gabriel Marcel to vyjadril po svojom: „Keď ideme niekoho milovať, myslíme si, že on nikdy nezomrie.“
            Takto to prežil aj známy kresťanský spisovateľ C.S. Lewis. Leonore Fleischerová, ktorá napísala o ňom životopisný román, vkladá do jeho úst slová: „Prečo máme milovať, keď strata lásky tak bolí? Neviem na to odpovedať inak, ako životom, ktorý prežívam. Dva razy v živote som mal na výber. Ako chlapec a ako muž. Ako chlapec som si vybral bezpečie a ako muž utrpenie.“
            A ako to vlastne v jeho živote bolo? C.S. Lewis sa narodil v roku 1898. Nám je známy ako spisovateľ, teológ a profesor renesančnej literatúry na univerzitách Oxford a Cambridge. Až do päťdesiateho ôsmeho roku svojho života bol neženatý.
            Žáner, v ktorom písal, bol veľmi široký. Od detských kníh až po apológiu (obhajobu) kresťanstva. V apológii sa venoval predovšetkým téme utrpenia. Jeho argumenty boli natoľko presvedčivé, že na mnohé miesta bol pozývaný ako rečník.  
            Keď mal spomínaných 58 rokov, stretol istú ženu, Američanku Joy. Ich vzťah bol spočiatku iba pracovný. Postupne však začal prerastať do lásky, i keď Lewis sa tomu vzpieral. Zosobášili sa.
            Časom bola Joy diagnostikovaná rakovina kostí. Tým začalo jej i Lewisovo utrpenie. Po štyroch rokoch boja s chorobou zomrela. Lewis prežíval ťažké chvíle. Ostal akoby paralyzovaný. Svojim teóriám o zmysle utrpenia zrazu nerozumel. Svoj život v tom čase vyjadril silnou vetou, ktorú povedal 14-ročnému Douglesovi, ktorý mu ostal po zomrelej Joy: „Keď som bol v tvojom veku, zomrela mi moja matka, ktorú som mal veľmi rád. Šialene som trpel. Preto som sa rozhodol, že už tak nebudem milovať nikdy nikoho, aby som znova netrpel. Svojmu sľubu som ostal verný, kým neprišla do môjho života tvoja matka. Znova som sa zamiloval a znova šialene trpím.“

            Láska je bezbranná a veľmi zraniteľná. Miluj, a tvoje srdce sa celkom iste naplní trápením, a možno sa i celkom zlomí. Keď chceš, aby sa tvojho srdca nikdy nedotkla bolesť, nikomu ho nedaruj, ani len zvieraťu. Starostlivo si ho oblož pôžitkami, záľubami, o nikoho sa nestaraj, dobre si ho zatvor do svojho sebectva. Ale ono v tej vzduchoprázdnej rakve pevne a bezpečne uložené sa zmení na prach. Zostáva ti voliť medzi utrpením alebo aspoň odvahou k nemu, a medzi zatratením. Okrem neba je len peklo jediné miesto, kde si môžeš byť istý pred všetkými nebezpečenstvami a útrapami lásky.
                                                                                                                                  C.S. Lewis